Nevšedný a miestami až prekvapujúco konkrétny obsah tejto knihy môže v čitateľovi vyvolať rôzne otázky. Naozaj potrebujeme ďalšie súkromné zjavenia? Sú pravé? Nakoľko máme brať vážne vyjadrenia Marie Simma, ktorá o sebe tvrdila, že roky sa stretávala s dušami z očistca? Odpovede každého z nás budú primerané našej duchovnej úrovni aj teologickému vzdelaniu. Jedno si však z tejto knihy môže odniesť každý, kto verí učeniu Katolíckej cirkvi o existencii očistca – duše, ktoré v ňom trpia, potrebujú našu pomoc. Potrebujú naše modlitby, obety, sväté omše, sväté prijímania, aby sme im pomohli čo najrýchlejšie prejsť obdobím očisťovania a vstúpiť do nebeskej slávy, ktorú už majú istú. A buďme si istí, že keď už raz budú v nebi, nikdy nezabudnú na tých, ktorí im pomohli uzrieť Boha. ............................................................................................................. PREDSLOV Drahý čitateľ, to, čo teraz držíš v ruke, je veľmi fascinujúca kniha. Svet záhrobia rozpráva. Ponúka rady, prosí o pomoc a dáva odpovede. Jestvuje a hovorí o živote – našom živote na zemi a o možných dôsledkoch nášho správania. Hovorí nám, že nie je to isté byť pokorný, milujúci, dobrý, milosrdný, verný, čestný a byť pyšný, bez lásky, zlý, nemilosrdný, zradný a nečestný. Pri smrti to nie je zabudnuté, ale je to jasne zapamätané. Nehovorí sa len o treste, alebo lepšie povedané o očisťovaní, ale aj o dĺžke očisťovania a o mnohom inom. Potom sa spýtate sami seba: Je toto možné? V Katolíckej cirkvi sa hovorí o prechodnom stave. Celé stáročia sa naň používa pojem očistec. Hoci o ňom existujú mnohé teórie, tento stav sa vždy berie vážne. Človek ho potrebuje, pretože pred Boha sa môže postaviť iba dokonale čistý. V rámci katolíckej mystickej tradície je známe, že niektorí mystici mali podobné skúsenosti s dušami v očistci ako Maria Simma. Preto nejde o celkom neznámy jav, ale v našej dobe, tak veľmi zameranej na rozum, jestvuje nebezpečenstvo, že budeme veriť len tomu, čo sa dá odmerať a vyjadriť fyzikálnymi jednotkami a zákonmi. Vtedy je ťažké o podobných skutočnostiach čo len hovoriť, nieto im ešte aj veriť. Keď vezmeme do úvahy ateizmus, ktorý úplne odmieta záhrobný svet, a mentalitu, ktorá chce všetko zmerať, musí nám byť jasné, že máme v ruke veľmi zaujímavú knihu s bohatým obsahom. A keď sa k tomu všetkému pridá autorov štýl, plný živých výrazov a obrazov pri kladení otázok vizionárke, výsledkom je veľká radosť z čítania tohto diela.
Hoci ja ako teológ by som mal v prípade niektorých jej odpovedí upresňujúce otázky, všetky moje pochybnosti sa stratili, keď som sa s Mariou Simma osobne stretol a hovoril s ňou. Je pravdivá. Jej oči a črty tváre v človeku prebúdzajú hlbokú úctu a zdravú dôveru. Keď si záhrobný svet žiada jej vlastné utrpenie a ona utrpenie slobodne prijíma, býva očistená, a preto žije v hlbokom pokoji. Mariin hlas ovlažuje jej hosťa podobne ako jarný dážď prebúdzajúcu sa lúku a spôsobuje, že v ňom okamžite začne rásť túžba pracovať spolu s ňou a pomáhať trpiacim. Po tom, čo som sa s ňou rozprával, cítil som sa ako istý mladý človek, ktorý mal veľa otázok, ale žiadne odpovede. Na Mariinu radu sa tento mladý človek začal modliť a po modlitbe povedal: „Už viac nemám nijaké naliehavé otázky aj napriek tomu, že som nedostal žiadne odpovede. V srdci mám pokoj a radosť.“
Drahý čitateľ!
Želám si, aby si sa čítaním tejto knihy otvoril svetu po pozemskom živote. Ak potom uveríš, že môžeš pomáhať týmto trpiacim bratom a sestrám, rozhodni sa teraz pre lásku, ktorá nepozná smrť a robí z pomoci (dušiam zosnulých) svoju povinnosť. Napokon určite zistíš, či si veriaci alebo nie, že život sa stáva skutočne hodným žitia, keď človek miluje a z tejto lásky slúži.
+ O. Slavko Barbarič OFM
Farský úrad Medžugorie
Bosna a Hercegovina
1. júl 1993
256 strán.